Klasifikácia použitia povrchovo aktívnych látok v náteroch:
Podľa ich funkcií možno povrchovo aktívne látky používané v náterovom priemysle rozdeliť do nasledujúcich kategórií: emulgátory, činidlá na úpravu povrchov pigmentov, zmáčacie a disperzné činidlá pigmentov, odpeňovače, vyrovnávacie činidlá, činidlá proti plesniam a baktericídy, antistatické činidlá, zjasňovače, klzné činidlá atď.
Aplikácia povrchovo aktívnych látok v priemysle náterov – Antistatické látky:
Antistatické povrchovo aktívne látky môžu unikať statický náboj cez rôzne kanály alebo znižovať koeficient trenia, aby sa zabránilo jeho vzniku. Vo všeobecnosti sa od nich vyžaduje, aby mali nasledujúce vlastnosti:
①Výborný antistatický účinok
2Dlhotrvajúci antistatický účinok
③Dobrá miešateľnosť s filmotvornými látkami
4Žiadny vplyv na iné vlastnosti náteru, ako napríklad nespôsobovanie žltnutia náterového filmu atď.
Princíp fungovania antistatických činidiel je nasledovný: využívajú svoju katiónovú povrchovú aktivitu, adsorbujú vlhkosť zo vzduchu, čím sa polarizujú a na povrchu vytvárajú extrémne tenkú vodivú vrstvu, ktorá predstavuje statický únikový kanál. Ich účinok preto závisí od ich vlastnej štruktúry a relatívnej vlhkosti prostredia.
Aplikácia povrchovo aktívnych látok v náterovom priemysle – Vyrovnávanie: Pri použití vyrovnávacích činidiel na zlepšenie vyrovnávacích vlastností náterov je potrebné zvážiť tieto dva faktory:
①Vyberte povrchovo aktívne látky, ktoré môžu znížiť povrchové napätie náterov/filmov, aby sa výrazne zlepšila ich vyrovnávacia schopnosť.
2Vyberte rozpúšťadlá s pomalou rýchlosťou odparovania, ktoré môžu znížiť aplikačnú viskozitu náterov, aby sa zlepšila tekutosť náterov, predĺžil čas vyrovnávania a dosiahlo sa konečné vyrovnanie.
Čas uverejnenia: 27. februára 2026