Vo všeobecnosti možno metódy prevencie korózie rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:
1. Správny výber materiálov odolných voči korózii a ďalšie preventívne opatrenia.
2. Výber primeraných procesných operácií a štruktúr zariadení.
Prísne dodržiavanie procesných predpisov v chemickej výrobe môže eliminovať zbytočné korózne javy. Avšak aj pri použití vysokokvalitných materiálov odolných voči korózii môžu nesprávne prevádzkové postupy viesť k silnej korózii.
1. Anorganické inhibítory korózie
Pridanie malého množstva inhibítorov korózie do korozívneho prostredia môže zvyčajne výrazne spomaliť koróziu kovu. Tieto inhibítory sa vo všeobecnosti delia na tri typy: anorganické, organické a inhibítory v plynnej fáze, pričom každý z nich má odlišné mechanizmy účinku.
• Anodické inhibítory (spomaľujú anodický proces):
Patria sem oxidačné činidlá (chromáty, dusitany, ióny železa atď.), ktoré podporujú anódovú pasiváciu, alebo anodické filmotvorné činidlá (alkálie, fosfáty, kremičitany, benzoáty atď.), ktoré vytvárajú ochranné filmy na povrchu anódy. Primárne reagujú v anódovej oblasti, čím zvyšujú anódovú polarizáciu. Anodické inhibítory vo všeobecnosti vytvárajú na povrchu anódy ochranný film, čo je vysoko účinné, ale nesie so sebou určité riziko – nedostatočné dávkovanie môže viesť k neúplnému pokrytiu filmom, čím sa malé exponované holé kovové plochy stanú s vysokou hustotou anódového prúdu, čo zvyšuje pravdepodobnosť jamkovej korózie.
• Katódové inhibítory (pôsobia na katódovú reakciu):
Príklady zahŕňajú ióny vápnika, zinku, horčíka, medi a mangánu, ktoré reagujú s hydroxidovými iónmi produkovanými na katóde za vzniku nerozpustných hydroxidov. Tieto tvoria na povrchu katódy hrubé filmy, ktoré blokujú difúziu kyslíka a zvyšujú koncentračnú polarizáciu.
• Zmiešané inhibítory (potláčajú anodické aj katódové reakcie):
Tieto vyžadujú experimentálne stanovenie optimálnej dávky.
2. Organické inhibítory korózie
Organické inhibítory fungujú prostredníctvom adsorpcie, pričom na povrchu kovu vytvárajú neviditeľný, molekulárne hrubý film, ktorý súčasne potláča anodické aj katódové reakcie (hoci s rôznou účinnosťou). Medzi bežné organické inhibítory patria zlúčeniny obsahujúce dusík, síru, kyslík a fosfor. Ich adsorpčné mechanizmy závisia od molekulárnej štruktúry a možno ich rozdeliť do kategórií:
·Elektrostatická adsorpcia
· Chemická adsorpcia
· adsorpcia π-väzby (delokalizovaný elektrón)
Organické inhibítory sa široko používajú a rýchlo sa vyvíjajú, ale majú aj nevýhody, ako napríklad:
· Kontaminácia produktu (najmä v potravinárskych aplikáciách) – hoci je prospešná v jednom prípade
v štádiu produkcie sa môžu stať škodlivými v inom.
·Inhibícia požadovaných reakcií (napr. spomalenie odstraňovania filmu počas morenia kyselinou).
3. Inhibítory korózie v plynnej fáze
Ide o vysoko prchavé látky obsahujúce funkčné skupiny inhibujúce koróziu, ktoré sa používajú predovšetkým na ochranu kovových častí počas skladovania a prepravy (často v pevnej forme). Ich výpary uvoľňujú aktívne inhibičné skupiny v atmosférickej vlhkosti, ktoré sa potom adsorbujú na povrch kovu a spomaľujú koróziu.
Okrem toho sú adsorpčnými inhibítormi, čo znamená, že chránený kovový povrch nevyžaduje predchádzajúce odstránenie hrdze.
Čas uverejnenia: 9. októbra 2025